Smola či neschopnosť?
Naša situácia pred prvým zápasom jarnej sezóny nebola ideálna, v prípravnom období sme zbierali jednu prehru za druhou. Prípravné obdobie je však jedna vec a majstrovský zápas vec druhá, preto sme si nič iné ako víťazstvo nepripúšťali.
Na súpera z Váhoviec sme vybehli od úvodného hvizdu hlavného rozhodcu a keby sme mali trošku viac šťastia mohli sme ísť do vedenia už po prvej akcii. Súper sa v úvodných minútach nestačil čudovať, hráčov Váhoviec sme zjavne prekvapili. Nášmu úvodnému tlaku odolávali približne do 10. minúty, keď si Sakál krásne spracoval prihrávku a popri brankárovi rozvlnil sieť. Kvalitatívny rozdiel v hre mužstiev a naš vedúci gól jednoznačne naznačovali, že náš sen o víťazstve nie je vôbec nereálny. Žiaľ, do konca zápasu zostávalo ešte veľa času a s pribúdajúcimi minútami naberalo stretnutie čoraz smutnejší charakter. Neprestali sme hrať, naše nasadenie bolo rovnaké a predsa sa nakoniec všetko otočilo v náš neprospech. Začalo sa to vyrovnávajúcim gólom hostí. V strede pola sme po výkope brankára nezachytili loptu, hráči Váhoviec šikovne zakombinovali a na brankára Kunyiho sa rútil nikým nekrytý útočník súpera-1:1. Tento gól nás na pár minút poriadne rozladil, Váhovce mali v nasledujúcich minútach niekoľko obrovských šancí. Do zápasu sme sa síce za krátky čas dokázali vrátiť, ale to už hráči súpera boli plní sebavedomia a stretnutie nabralo vyrovnaný chrarakter. Prvý polčas sa skončil zmierlivo, remízou 1:1.
V druhom polčase sme potrebovali strhnúť víťazstvo na našu stranu. Bránku súpera sme počas celého druhého dejstva poctivo dobíjali, ale dať gól nám nebolo súdené. Bohužiaľ, súper si bol vedomý toho, že v zápase môže takisto zvíťaziť. Hráči Váhoviec hrali šikovne, poctivo bránili a neustále hrozili rýchlymi kontrami. Keďže sme väčšinu útokov súpera dokázali eliminovať aj my, stretnutie smerovalo do remízového konca. A treba dodať, že stretnutiu by asi naozaj svedčala remíza. Lenže futbal je hra nevyspytateľná a v priebehu niekoľkých sekúnd sme prišli aj o ten jeden remízový bod. Po nečakanej strele hráča Váhoviec v poslednej minúte zápasu, lopta skončila v našej bráne-1:2. Čas na vyrovnanie nám už nezostal a po tom góle sme z ihriska odchádzali šokovaní a so sklonenými hlavami.
Netvrdím, že sme v zápase zahrali fantasticky. V našej hre bolo veľmi veľa chýb, ale náš súper nebol o nič lepší a predsa zvíťazil. Nezostáva nám nič iné, len ďalej bojovať a čakať, že sa všetko na dobré obráti. Možno už najbližšie v Močenku...